Obsah

Dnes si pripomíname 132. výročie narodenia nášho rodáka Štefana Osuského

Typ: ostatné
Š. OsuskýSpolutvorca našej štátnosti, diplomat, politik, vysokoškolský pedagóg Štefan Osuský sa narodil 31. marca 1889 v Brezovej pod Bradlom.

            V roku 1902 začal študovať na bratislavskom evanjelickom lýceu, pre svoje národné cítenie ho však vylúčili zo všetkých stredných škôl v Uhorsku a vzdelanie musel hľadať v cudzine. V roku 1906 odišiel do USA, kde študoval teológiu, sociálne a prírodné vedy a právo. V roku 1916 získal titul doktora práv. Angažoval v krajanskom hnutí. Stal sa podpredsedom Slovenskej ligy, ktorá ho v roku 1916 vyslala do Európy, aby dohodol spoluprácu s československým zahraničným odbojom.

            V Paríži sa stal spolupracovníkom vrcholného orgánu odboja - - Československej národnej rady. V roku 1918 pomáhal organizovať čs. légie v Taliansku, v Ríme spolu s M. R. Štefánikom zastupoval Slovákov na Kongrese utláčaných národov. Po vzniku Československej republiky začal Štefan Osuský pôsobiť v diplomatických službách, bol vyslancom vo Veľkej Británii. V roku 1919 sa ako generálny tajomník československej delegácie zúčastnil na mierovej kon­ferencii v Paríži. 4. júna 1920 spolu s ministrom zahraničia E. Benešom podpísal Trianonskú mierovú zmluvu, znamenajúcu definitívne uznanie Československej republiky. Trianonská zmluva je symbolom uznania Slovákov ako európskeho národa a dodnes určuje hranice nášho štátu. Štefan Osuský na tento akt neskôr spomínal nasledovne:
             „Na jedno nezabudnem. Keď som o trištvrte na päť dňa 4. júna 1920 pod zmluvu nesúcu meno Trianon napísal svoje meno, vedel som, že podpisujem vyúčtovanie slovenského národa s bývalým Uhorskom, vyúčtovanie účtov popísaných od vrchu až dolu krvou, utrpením a biedou môjho národa. A také vyúčtovanie je večné." 
            Od roku 1921 bol Osuský československým vyslancom vo Francuzsku. Okrem toho sa významne sa podieľal  aj na činnosti Spoločnosti národov - predchodkyňe dnešnej Organizácie spojených národov.
            Po rozbití Česko-Slovenska v marci 1939 sa Štefan Osuský odmietol podrobiť nátlaku Berlína. Nerezignoval na post vyslanca vo Francúzsku ani neodvzdal úrad Nemcom. Ba navyše rozvinul úspešné diplomatické úsilie, vďaka ktorému sa Francúzsko sa stalo centrom rodiaceho sa československého zahraničného protifašistického odboja. S francúzskym premiérom E. Daladierom podpísal 2. októbra 1939 Zmluvu o obnovení československej armády vo Francúzsku. V dôsledku porážky Francúzska a presunu centra odboja do Londýna sa však vo vedení odboja presadil E. Beneš a v roku 1942 Osuského odvolal zo všetkých funkcií. Osuský sa musel stiahnuť do úzadia. Prednášal dejiny diplomacie a medzinárodných vzťahov na Oxfordskej univerzite. Na jar 1945 odišiel do USA, kde sa stal profesorom na Colgate University v Hamiltone. Po roku 1948 sa angažoval v Rade slobodného Československa. Vo svojich knihách a štúdiách sa venoval dejinám a prítomnosti politiky a medzinárodných vzťahov. Zomrel v Herndone pri Washingtone 27. septembra 1973. 

            Štefan Osuský patril k našim najlepším diplomatom. Jeho podpis je na Triannskej zmluve, významne sa podieľal na činnosti Spoločnosti národov a zohral vedúcu úlohu v počiatkoch československého zahraničného protifašistického odboja.
            V roku 1998 bol Štefanovi Osuskému odhalený reliéf v budove Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a v roku 1999 pamätník na námestí v jeho rodnej Brezovej pod Bradlom. Tento pamätník spolu s pamätníkom Dr. Jána Papánka prechádzajú revitalizáciou, aby dôstojne pripomínali osobnosti Brezovej, ktoré prerástli hranice mesta a kraja a ktorým patrí naša úcta a vďaka dnes aj v budúcnosti.


Vytvorené: 31. 3. 2021
Posledná aktualizácia: 31. 3. 2021 13:46
Autor: Správca webu 1