Prechádzka starou Brezovou

Fotografie zachytávajú Brezovú tak, ako vyzerala až do obdobia intenzívnej výstavby v 60. - 80. rokoch 20. storočia.


Železničná stanica
Železnicu mala Brezová od 6. septembra 1899. V roku 2003 bola osobná železničná doprava na Brezovú zrušená, budova železničnej stanice, ktorú vidíte na fotografiách, stojí na Staničnej ulici dodnes.

Dolina, Staré rieky
Na prvej fotografii vidíme pôvodnú podobu noskovského domu v Doline. Za pozornosť stojí výpustok nad vchodom do domu i drevená pavlač a klenutý vchod na poschodí. Dom, zmenený neskoršími úpravami, stojí v Doline dodnes. Autorom druhej fotografie bol známy slovenský etnograf, národovec a fotograf Pavol Socháň. Fotografiu urobil na Starých riekach a pod názvom "Dievčatá na Brezovej" ju vydal v sérii "Slovenské kroje".

Dolný konec
Prvá fotografia ukazuje dnes už neexistujúci dom, ktorý stál v Dolnom konci v miestach dnešného pamätníka venovaného partizánskemu veliteľovi J. Reptovi a jeho spolubojovníkom. Zaujímavosťou tohto domu sú výrazné starobylé prvky ako jednoduchý výpustok nad vchodom, slamená strecha a malé rozmery okien.

Ďalšia fotografia z Dolného konca ukazuje južnú časť dnešnej Ul. J. M. Hurbana a je urobená z rohu dnešnej Vajanského ulice a Ul. J. M. Hurbana. Fotografia zachytáva podobu, akú mala ulica od druhej polovice 30-tych rokov minulého storočia, kedy bol postavený jej stredom vedúci oporný múr. Staval ho majster Ján Hlinický.

Horný rad a Dolný rad v Dolnom konci
Najstaršie časti starej Brezovej boli postavené na svahu nad potokom, aby boli chránené pred častými povodňami. Os zástavby viedla dnešnou Ul. J. M. Hurbana, Námestím gen. M. R. Štefánika a Ul. Š. Osuského.

Pozdĺž tejto osi stály dva rady domov. Ten vyššie umiestnený sa volal Horný rad, nižšie bol Dolný rad. Dnešné Námestie gen M. R. Štefánika, zvané vtedy Rínek rozdeľovalo Brezovú na Horný konec, tiahnúci sa na sever od Rínku a Dolný konec idúci na juh.

Horný rad a Dolný rad v Dolnom konci stoja dodnes - v časti dnešnej Ul. J. M. Hurbana vedúcej od Husovho parku po Nám. gen. M. R. Štefánika.

Na zadnej strane prvej, staršej fotografie je napísané na brehu, čo je najvyššie položený úsek dnešnej Ul. J. M. Hurbana. Druhá fotografia ukazuje Horný i Dolný rad v Dolnom konci od spomínaného brehu po námestie. Vľavo je Hostinec Samuela Kostelného.

Koniec Horného radu a začiatok Rinku
Na prvej fotografii vidíme budovu evanjelickej školy postavenú v roku 1859. Budova stojí na rohu Ul. J. M. Hurbana a Piešťanskej ul. dodnes,  i keď znehodnotená necitlivou prestavbou v rokoch minulého režimu. Za povšimnutie stoja v krojoch oblečení ľudia na Rínku.

Druhá fotografia ukazuje juhovýchodnú časť brezovského Rínku (dnes Nám. gen. M. R. Štefánika). Z fotky vidno, že Fortna (dnes Piešťanská ul.) pôvodne viedla až okolo cirkevného hostinca stojaceho vedľa spomínanej evanjelickej školy. Jej dnešný južnejšie posunutý začiatok vznikol po zbúraní hostinca. Obe fotky pochádzajú zo začiatku 20. storočia. 

Na Fortni
Ulica vedúca z centra Brezovej na východ bola zvaná Fortna. Je to dnešná Piešťanska ulica. Ako už bolo uvedené vyššie, Fortna pôvodne začínala pri cirkevnom hostinci a jej dnešný južnejšie posunutý začiatok vznikol až po zbúraní tohto hostinca.

V rokoch 1783 až 1784 bol na Fortni postavený tolerančný evanjelický kostol. V rokoch 1794 až 1795 bola k nemu pristavaná veža vysoká na 13 siah. V roku 1868 bol tolerančný kostol rozobraný a na jeho mieste bol v rokoch 1868 až 1873 postavený nový dodnes stojaci kostol. Vežu z roku 1795 však nerozobrali a keďže nový kostol bol podstatne väčší ako ten starý, veža z neho sotva vyčnievala ako to názorne dokladá prvá fotografia. V roku 1898 bol preto na veži postavený nový úsek, ktorý ju zvýšil do podoby, akú má dodnes. Dostavbu veže zachytáva druhá fotografia. Na oboch fotografiách vidno v rohu časť starej fary z roku 1798. Súčasná fara bola postavená v roku 1911.

Synagóga
Na oboch fotografiách vidíte brezovskú synagógu. Táto klasicistická synagóga s rozmermi 16 x 8 m bola postavená roku 1800. Synagóga už neexistuje. Zbúrali ju v 80-tych rokoch 20. storočia. Stála v mieste medzi dnešnými ulicami Garbiarskou a J. M. Hurbana. Synagóga bola centrom židovských obyvateľov Brezovej, ktorých bolo roku 1830 asi 150. Cenné fotografie dnes už nexistujúcej synagógy poskytol Mgr. Martin Michálek.

Západná strana Rínku
Prvá fotografia vznikla ešte za Rakúska-Uhorska. Zobrazuje západnú stranu brezovského Rínku (dnes Namestie generála M. R. Štefánika). V pravej časti fotografie vidíte poschodový štefánikovský dom, ktorý stojí dodnes. Na fotke sú aj viaceré ženy v krojoch nesúce na chrbtoch plachty - je možné že záber bol urobený v čase jarmoku.

Druhá fotografia je mladšia - pochádza z čias prvej Československej republiky. V susedstve štefánikovského domu je preto na nej zachytený už aj tvarožkovský dom. Bol postavený v roku 1923 podľa projektu nášho rodáka, významného slovenského architekta Juraja Tvarožka. Aj tento dom stojí dodnes.

Východná strana Rínku
Na prvej fotografii vidíte východnú stranu brezovského Rínku (dnes Namestie generála M. R. Štefánika). V popredí fotografie dominuje mestský dom postavený za richtárov Michaela Gréka a Martina Vrabca v rokoch 1730 až 1731. Tento poschodový dom bol prvou stavbou mestského charakteru v Brezovej. Stál v mieste dnešného mestského úradu. Bol zbúraný v auguste 1947 kvôli výstavbe dnešného mestského úradu, ktorú zachytáva druhá fotografia.

Vyše Rínku - začiatok Ulice
Fotografie zachytávajú začiatok tzv. Ulice, ktorá viedla od Rínku (dnes Nám. gen. M. R. Štefánika) po katolícky kostol. Súčasný názov Ulice je Ul. Dr. Štefana Osuského. Ulica ležala v Hornom konci Brezovej, teda v časti na sever od Rínku. Podobne, ako v Dolnom konci sa i Ulica delila na Dolný rad a Horný rad. Z pôvodnej zástavby Ulice sa nezachovalo nič.
Obe fotografie  vznikli ešte za Rakúska-Uhorska. V pravej časti prvej fotografie vidíte hostinec obchodníka a významného brezovského národovca Sama Gavoru Janovho. Fotografia pochádza z pohľadnice vydanej Samom Gavorom.

Druhá fotografia zobrazuje domy v Ulici severne od hostinca Sama Gavoru. Vidno, že i v centre Brezovej sa v tej dobe ešte stále nachádzali viaceré domy kryté slamou.

V Ulici
Pokračujeme hore Ulicou (v súčasnosti Ul. Dr. Štefana Osuského), ktorej začiatok sme si predstavili v predchádzajúcej časti prechádzky starou Brezovou.

Prvá fotografia pochádza z čias Rakúska-Uhorska. Je cenným dokladom tradičnej architektúry Brezovej, druhý dom sprava má nad vchodom výpustok.
Druhá fotografia je zo severného konca Ulice a vznikla za prvej Československej republiky. Vľavo od kostola vidno budovu dnes už neexistujúcej starej katolíckej fary. 

Závodie
Pred svojim zregulovaním tiekla Brezovka (oficiálne Brezovský potok) inak, ako dnes. V Hornom konci Brezovej viedlo koryto Brezovky presne v mieste, kde je dnes cesta medzi Sídliskom Dušana Jurkoviča a Ulicou Dr. Š. Osuského.

Časť Brezovej ležiaca „za vodou“ západne od vtedajšieho koryta Brezovky sa preto volala Závodie. Domy Závodia boly zbúrané v 70-tych rokoch minulého storočia pri výstavbe činžiakov dnešného Sídliska Dušana Jurkoviča. Starú podobu Závodia vidíte na fotografii z I. polovice 20. storočia.   

Horný kostel
Na Bradlianskej ulici sa nachádza rímskokatolícky kostol Najsv. Trojice, podľa svojej polohy volaný aj horný kostel. Existencia kostola v Brezovej je doložená v Abrahamidesovom vizitačnom protokole z roku 1612. V 50-tych rokoch 17. storočia bol kostol v rámci rekatolizácie odovzdaný rímskokatolíckej cirkvi. V nasledujúcich rokoch kostol striedavo vlastnili evanjelici a katolíci, od roku 1733 patrí rímskokatolíckej cirkvi. Dôvodom na opevnenie kostola múrom a dodnes dochovanými baštami bola podľa všetkého obrana pred Turkami. Fotografia, ktorú vidíte ako prvú, prispela k datovaniu opevnenia kostola. Zachytila dnes už neexistujúci západný múr opevnenia kostola. Odborník na fortifikácie Ing. arch. Martin Bóna na základe tejto fotografie určil, že by malo ísť o renesančné opevnenie, čo je v našich podmienkach II. polovica 16. až II. polovica 17. storočia. Kostol i bašty jeho opevnenia sú tak najstaršími dodnes stojacimi stavbami Brezovej. Podobu kostola a bášt na konci éry Rakúsko-Uhorska ukazuje druhá fotografia. Môžete si všimnúť, že strechy bášt mali vtedy iný tvar a strešné štíty. Tieto strešné štíty boli odstránené pri podľa pamiatkarov nevhodnej oprave bášt v roku 2003.

Stodoly a gátory
K väčšine starých brezovských domov patrili hospodárske stavby a za nimi ležiace humno so stodolou. Stodoly boli pôvodne drevené zrubené so slamenou strechou. Až neskôr sa stavali murované z nepálených a nakoniec i pálených tehiel. Jadro Brezovej tvorené domami tak obkolesoval pás humien so stodolami. Najmä na Horných a Dolných lúkach stáli početné drevené senníky zvané v Brezovej gátory. Na prvej fotografii vidíte stodolu z nepálených tehiel a na druhej senníky - gátory. Časť stodôl sa zachovala dodnes. Čo sa týka zachovaných gátorov, vieme o jednom v Brezovej - Štverníku a jednom prestavanom v Brezovej - Žriedlovej doline.

​​​​​​​
Studne
Na prvej fotografii vidíte studňu krytú dreveným zrubom. Kde stála, sa zatiaľ nepodarilo určiť. Druhá fotografia ukazuje studňu kamennú, nachádzajúcu sa na mieste dnešnej Ulice J. M. Hurbana. V pozadí si môžete všimnúť trafiku. Obe fotografie pochádzajú z I. polovice minulého storočia.

Za horným kostelom
Našu prechádzku starou Brezovou ukončíme za horným kostelom na brezovskom cintoríne na rohu Bradlianskej ulice a Bukovskej cesty. Fotografia cintorína pochádza z 1. polovice 20. storočia. Ukazuje, že cintorín vtedy vyzeral inak, než dnes. Môžete si všimnúť veľký počet drevených náhrobkov i to, že hroby sa pôvodne nijako zvlášť neupravovali, iba na sviatky sa na nich vyžala tráva. Väčšina cintorína slúžila evanjelikom, menšia časť okolo kostola bola vyhradená katolíkom. Cintorín mal oddelené vchody. Evanjelici používali vstup ležiaci 17 metrov severozápadne od kostola. Nad cestou vedúcou k tomuto vstupu bola v rokoch 1947 – 1948 vztýčená brána od architekta Dušana Jurkoviča. Katolíci na cintorín vchádzali bránou medzi baštami opevnenia kostola. Okrem cintorína za horným kostelom sa v Brezovej v jarku severne od Piešťanskej ulice nachádza opustený židovský cintorín. Po zbúraní synagógy je poslednou stojacou pamiatkou na zaniknutú židovskú komunitu v Brezovej.