Mesto Brezová pod Bradlom
Námestie gen. M. R. Štefánika 1/1
906 13 Brezová pod Bradlom
V najzápadnejšej oblasti Slovenska, lemovanej na východ severnými výbežkami Malých Karpát a na západe riekou Moravou, v malebnom pahorkovitom kraji, leží Brezová pod Bradlom (280 m n.m.) so svojim blízkym zázemím - Košariskami a kopanicami. Priamo nad mestečkom sa vypína k juhu Ostriež (317 m), avšak dominantu kraja tvorí na severe Bradlo (544 m), hoci je nižšie než susedná Vysoká (557 m) nad Košariskami.
Malé Karpaty, ktoré sa tiahnu na východ od Brezovej a tvoria (od Bukovej až po zníženinu medzi Prašníkom a Vrbovým) tzv. Brezovské pohorie, sú v tejto oblasti oveľa nižšie a užšie ako v južnej časti. Jednotlivé vrcholy dosahujú v tomto úseku Malých Karpát výšku 350 - 550 m, prekračujú ju práve blízko Brezovej Klenovou (585 m) a Vrátnom (576 m). Brezovským a ešte severnejším Čachtickým pohorím sa končia Malé Karpaty, o niečo vyššie nadväzuje na ne ďalšia časť karpatského oblúka, Biele Karpaty. Z prírodných zvláštností tejto časti Malých Karpát vyniká na juh od Brezovej Dobrovodský kras a na severe vo väčšej vzdialenosti Čachtický kras.
Na juhozápad od Brezovského pohoria sa rozprestiera Záhorská nížina, na západe lemuje brezovskú oblasť Myjavská pahorkatina, ktorá sa vytvorila z neogénnych hornín. Najvyšší vrch pahorkatiny je Bradlo z vápnitého pieskovca, ílovitých bridlíc a siene, značne postihnuté eróziou, s krásnym rozhľadom po okolí a s impozantnou mohylou košariského rodáka M.R. Štefánika na vrchole.
Zastavaná časť územia mesta leží v nadmorskej výške 250 m n.m. - 300 m n.m., stred mesta leží vo výške 278 m n.m. Z klimatického hľadiska ide o oblasť mierne teplú, vlhkú, s miernou zimou. Typ horskej klímy je sprevádzaný malou inverziou teplôt. Na území mesta je zrážkový priemer cca 800 mm. Snehová pokrývka trvá cca 90 dní. Teplota vzduchu je v ročnom priemere 8°C.
Vysokú kvalitu prírodného prostredia podbradliansko-podjavorinského kraja dokladá skutočnosť,
že časti jeho územia patriace Malým i Bielym Karptom majú štatút Chránenej krajinnej oblasti,
prírodná rezervácia Ševcova skala a prírodné pamiatky Štefanová, Malejov, Kožíkov vrch a Bučková jama sú v najprísnejšom piatom stupni ochrany.
V lesoch kraja prevládajú prevažujú listnáče, predovšetkým buk, hrab a dub. Z ihličnatých drevín
je vo vyšších polohách zastúpený smrek obyčajný, borovica lesná a smrekovec. Významnejšie lesné plochy sú najmä na severe kraja v priestore Bielych Karpát a na juhu kraja v oblasti Brezovských Karpát, kde prevažujú hospodárske lesy, no zastúpené sú aj chránené lesy. Z lúčnych porastov prevládajú najmä vysokosteblové trávy. Fauna kraja sa vyznačuje druhovou bohatosťou. Z hmyzu možno spomenúť fúzače, bystrušky či motýle perleťovce; z obojživelníkov a plazov salamandru škvrnitú, mloka horského, jaštericu zelenú; z vtákov skaliara pestrého, strakoša obyčajného, z cicavcov ježa bledého, piskora lesného, plcha lesného, vevericu stromovú, srnu lesnú, jeleňa lesného, divú sviňu, líšku obyčajnú, mačku divú.
Návštevnosť:
ONLINE:1
DNES:147
TÝŽDEŇ:3100
CELKOM:2517566
Podanie cez elektronickú schránku slovensko.sk (len s EID kartou)
Informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z.
Podávanie podnetov o protispoločenskej činnosti (158.36 kB)
a
Smernica č. 2/2021 o podávaní, preverovaní a evidovaní oznámení súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti (921.82 kB)