107 rokov od tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika

Milan Rastislav Štefánik

Narodil sa 21. júla 1880 v Košariskách. V tom čase žili Slováci bez vlastnej štátnosti v uhorskej časti Rakúsko-Uhorska s obmedzenými národnými právami. Po štúdiu matematiky a astronómie na Karlo-Ferdinandovej univerzite v Prahe odišiel v roku 1904 do Paríža, svetového centra vedy a kultúry. Jeho parížske obdobie sa spája aj s astronomickými pozorovaniami na vrchole Mont Blancu, v Španielsku, Turkestane, na Tahiti, v Brazílii i Ekvádore. Tieto vedecké cesty vo francúzskych službách nadobúdali aj diplomaticko-politický kontext.

Do bojov I. svetovej vojny vstúpil Štefánik ako letec vo francúzskej armáde. Pochopil, že jej výsledky budú rozhodovať o budúcich osudoch celých národov. Najmä preto s nezlomnou vierou v silu človeka videl na horizonte jeden cieľ – oslobodenie Slovákov a Čechov a vytvorenie spoločného štátu. Vytrvalo pracoval na myšlienke spoločného štátu dvoch malých stredoeurópskych národov.  

Talent diplomata Štefánik naplno uplatnil v rodiacom sa československom zahraničnom parížskom odboji, keď sa v roku 1916 stal spolu s Tomášom Garrigueom Masarykom a Edvardom Benešom zakladajúcim členom a zároveň aj podpredsedom Národnej rady československej v Paríži. Bol tiež organizátorom československých légií – dobrovoľníckeho vojska budúceho Československa bojujúceho na strane Dohody. Podieľal sa na budovaní légií v Rusku a USA. V Taliansku vyjednal súhlas na vytvorenie legionárskej armády a uzatvoril zmluvu, v ktorej sa uznáva budúci československý štát. V roku 1918 bol menovaný za generála francúzskej armády a stal sa prvým ministrom vojny Československa.

Milan Rastislav Štefánik bol spoluzakladateľom Československa – nového demokratického štátu, prinášajúceho Čechom a Slovákom národnú slobodu. Po skončení vojny plnil náročnú úlohu na Sibíri, kde zabezpečoval návrat legionárov. Jeho ďalšiu prácu prerušila tragická smrť. Dňa 4. mája 1919, pri návrate domov, do nového štátu, ktorého vzniku zasvätil všetko úsilie, zahynul pri páde lietadla v Ivanke pri Dunaji – neďaleko Bratislavy.
_______________________


Mesto Brezová pod Bradlom si spolu s partnermi uctilo pamiatku Milana Rastislava Štefánika regionálnou spomienkou na mieste jeho posledného odpočinku – bradlianskej Mohyle. Podujatie sa tradične konalo 3. mája, v predvečer výročia jeho tragického úmrtia.

V úvode spomienky priniesli deti vo fakľovom sprievode zo Štefánikovho rodného domu v Košariskách oheň, ktorý na záver poslúžil na zapálenie vatier v rohoch Mohyly. Po položení vencov zazneli hymny Slovenskej a Českej republiky v podaní spevokolu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Brezová pod Bradlom pod vedením Ivice Jantošovičovej. Verše Milana Rúfusa Bradlo 1990 predniesla Anna Valihorová. S príhovormi vystúpili primátor Brezovej Jaroslav Ciran, predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja Jaroslav Baška a generálna riaditeľka Slovenského národného múzea Vieroslava Bernátová. Duchovné slovo predniesol generálny duchovný Ústredia ekumenickej a pastoračnej služby Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov Slovenskej republiky plukovník Viktor Sabo. 

V závere spomienky za zvuku hymnickej piesne Kto za pravdu horí v podaní spevokolu ECAV Brezová pod Bradlom si pamiatku Milana Rastislava Štefánika uctili primátori a starostovia jeho rodného kraja zapálením vatier v rohoch jeho majestátnej Mohyly.