60 rokov mestom

Program v národnom dome otvoril príhovorom primátor mesta Jaroslav Ciran.
„Príbeh Brezovej pod Bradlom je dlhý a bohatý. ... Prešla si obdobiami rozkvetu aj útlmu, bola mestečkom, veľkou obcou, až napokon 1. mája 1966 získala štatút mesta. No to, čo ju charakterizovalo po celé stáročia, bola húževnatosť jej obyvateľov, ich pracovitosť, viera a túžba po slobode...“ uviedol primátor.
Vyznanie vzťahu k svojmu mestu vyjadrené básňou Aničky Kovářovej Moje mesto predniesla Laura Suchovská, žiačka ZŠ Dr. Štefana Osuského.
Príbeh Brezovej od prvej písomnej zmienky o nej z roku 1262 až po súčasnosť priblížil Matúš Valihora audiovizuálnou prezentáciou, v ktorej predstavil dobové listiny, obrazy, fotografie a filmové zábery.
Dobu, kedy sa Brezová stala mestečkom, nám evokoval Vivaldiho Koncert G-dur pre husle v podaní Ondreja Papánka, žiaka brezovskej ZUŠ, s klavírnym sprievodom učiteľky ZUŠ Kataríny Mazurovej. V podaní Kataríny Mazurovej zaznel Valčík cis-mol pre klavír od Fryderyka Chopina. Táto skladba obdobia romantizmu uviedla časť prezentácie venovanú revolučnej brezovskej jari a jeseni 1848.
V prednese Viery Dobrovodskej zaznela báseň Zuzany Kovářovej Chvála spevu venovaná brezovskému evanjelickému spevokolu a spevokol, najstarší dodnes jestvujúci kultúrny spolok Brezovej, zaspieval piesne Zvučte zvony krásne a Aká si mi krásna.
Audiovizuálna prezentácia pripomenula priebeh a okolnosti získania štatútu mesta v roku 1966 i dôležitú rolu vtedajšieho predsedu brezovského MNV Pavla Blažka.
Atmosféru tej doby sprítomnili filmové zábery z brezovského námestia i spomienkovej slávnosti na Mohyle generála Štefánika z mája 1968.
Báseň Zuzany Kovářovej Môjmu mestu v prednese Viery Dobrovodskej uviedla ľudové piesne z Brezovej v podaní speváckej skupiny detského folklórneho súboru Iskerka.
Audiovizuálna prezentácia dobovými fotografiami i filmovými zábermi priblížila osudy Brezovej a jej obyvateľov až do súčasnosti.
V závere programu brezovský evanjelický spevokol zaspieval ľudovú pieseň Klenová, Klenová, ktorú Brezovčania, považujú za svoju hymnu. K spevu sa v stoji pridala celá sála národného domu.

Brezová žije vo svojich osobnostiach. V ľuďoch, ktorí boli, sú a budú jej tvárou, hlasom i srdcom. Vyvrcholením spomienky bolo slávnostné odhalenie Panteónu osobností Brezovej pod Bradlom na Námestí gen. M. R. Štefánika. Tvorí ho pätnásť žulových stél. Desať z nich nesie 162 mien – od najstarších známych osobností Brezovej až po mená ako Milan Rastislav Štefánik, Štefan Osuský či Betka Papánková – osobností z viac než štyroch storočí dejín. Panteón však pripomína aj richtárov, farárov, učiteľov, odbojárov – teda nielen veľké dejiny, ale aj pamäť miestnej komunity. Päť stél zostáva voľných pre mená osobností, ktoré budú ďalšie generácie považovať za hodné spomienky.
Viera Dobrovodská predniesla báseň Jána Pravoslava Lešku Naša Brezová má svoje postavy. Panteón symbolicky – prestrihnutím pásky, odhalili primátor Jaroslav Ciran a čestný občan Brezovej Branislav Tvarožek. Prihovorili sa Jaroslav Ciran a Matúš Valihora. Slávnostné odhalenie panteónu uzatvorila hymnická pieseň Kto za pravdu horí v podaní evanjelického spevokolu. Súčasťou spomienky je i výstava fotografií k 60. výročiu získania štatútu mesta prístupná v Múzeu D. S. Jurkoviča.

Hoci je Brezová pod Bradlom malým mestom, akých sú na Slovensku desiatky, jej obyvatelia zohrali v histórii slovenského národa významnú úlohu. Ako to je uvedené na panteóne: Bojovali nielen za reč svojich matiek, pravdu, za evanjelické vierovyznanie a sociálnu spravodlivosť, ale aj za národnú a štátnu slobodu a demokraciu. Boli a sú to predovšetkým brezovské osobnosti, hurbanovsko-štúrovskí národovci, československí legionári i partizáni, učitelia i diplomati, ktorí prerástli hranice mesta a kraja a ktorým patrí naša úcta a vďaka dnes aj v budúcnosti.